PAPAGÁJ ČERVENOBRUCHÝ

                                                                                                                                                                                                                             Vložené 02.03.2020

Stredne veľký, temperamentný, nebojácny, sebavedomý elegán. Skutočný frajer medzi papagájmi - papagáj červenobruchý Northiella haematogaster.

Pôvodne bol, spoločne s papagájom spevavým, papagájom mnohofarebným, papagájom žltoramenným, papagájom žltokrídlym a údajne vyhynutým papagájom prekrásnym zaradený do rodu Psephotus. Už v roku 1912 Mathews pre papagája červenobruchého vytvoril monotypický rod Northiella, avšak Cain toto zaradenie odmietol  a odporučil, aby bol ponechaný v rode Psephotus, čo bolo rešpektované niekoľko desaťročí aj novšími systematikmi (Forschaw, Wolters). Avšak, nedávne  analýzy DNA preukázali bližšiu príbuznosť s rozelami (Platycercus) a barnardmi (Barnardius), čím bol papagáj červenobruchý opäť pomenovaný Northiella haematogaster, ako jediný zástupca svojho rodu. Túto zmenu uvádzajú v súčasnosti aj novodobí systematici (Arndt, Forschaw, del Hoy).

Sfarbenie papagája červenobruchého je odlišné od všetkých austrálskych papagájov a nie je ho možné zameniť so žiadnym druhom. Vytvára štyri  poddruhy s celkovo olivovohnedým sfarbením, modrou maskou, červenou škvrnou na bruchu (okrem jedného poddruhu) a olivovo žltou až gaštanovo červenou škvrnou na krídlových krovkách. Nebudem uvádzať podrobný opis, ale iba rozdiely medzi jednotlivými poddruhmi.
Papagáj červenobruchý narethský.



1. Papagáj červenobruchý juhoaustrálsky (Northiella haematogaster haematogaster) má masku bledo fialovomodrú, hruď žlto škvrnitú, brucho žlté s červenou škvrnou v strede, spodné chvostové krovky žlté, krídlovú škvrnu olivovožltú, ohyb krídla modrý. Dĺžka 30 cm.

Pôvod: juhovýchod Južnej Austrálie, severozápadná Viktória, západný a južný Nový Južný Wales.

2. Papagáj červenobruchý tmavý (Northiella haematogaster haematorrhous) má masku lazúrovo modrú, brucho červené so žltou obrubou, spodné chvostové krovky červené, krídlovú škvrnu gaštanovo červenú, ohyb krídla tyrkysový a s prechodom do tmavomodrej. Dĺžka 31 cm.

Pôvod: sever Nového Južného Walesu a južný Queensland.

3. Papagáj červenobruchý bledý (Northiella haematogaster pallescens) je oveľa bledší ako predchádzajúce poddruhy, s bledšou maskou a bledou olivovožltou škvrnou na krídlach. Dĺžka 30 cm. Pôvod: vnútrozemie Južnej Austrálie okolo Eyrovho jazera.

4. Papagáj červenobruchý narethský (Northiella haematogaster narethae) má čelo i tvár a hornú časť líc zelenkasto modré, spodnú časť líc modrú, brucho žlté, krk a hruď s olivovo žltými škvrnami, spodné chvostové krovky červené, krídlovú škvrnu šarlátovo červenú malého rozsahu. Dĺžka 28 cm.

Pôvod: Juhovýchodná časť Západnej Austrálie a juhozápadná časť Južnej Austrálie. Pomenovanie získal podľa obce Narethe, kde bol po prvýkrát objavený.

Papagáj červenobruchý je obyvateľom suchých oblastí, porastených travinami, krovinami a stromami ako sú akácie a eukalypty. Je typickým príkladom tzv. Glogerovej teórie, že vtáky zo suchých oblastí sú bledšie ako vtáky z oblastí vlhších. Najväčší rozdiel možno pozorovať medzi poddruhom pallescens obývajúcim suché savany a polopúšte a poddruhom haematorrhous obývajúcim vlhšie lesy. Tento poddruh obýva západné svahy Veľkých predelových vrchov, ohraničujúcich vlhké východoaustrálske pobrežné oblasti od suchého vnútrozemia.

Nejde o spoločenský druh. I v mimo hniezdnom období sa zdržuje v pároch alebo v malých rodinných skupinách, rátajúcich 6 - 8 vtákov. Počas obdobia dažďov, do ktorého spadá aj hniezdenie, sú vtáky prísne teritoriálne a jednotlivé páry sa rozmnožujú izolovane. Hniezdia v bútľavých konároch stromov, často v pomerne malom hniezdnom priestore. Živia sa semenami tráv, burín, stvolmi kvetov, bobuľami a hmyzom. Pri hľadaní potravy  sú veľmi ostražité. Po zemi sa pohybujú veľmi obratne a už pri najmenšom vyrušení odlietajú na najbližší strom alebo ker. Ich let je vlnitý a veľmi rýchly. Populácia  vo  voľnej prírode  je stabilná a vyhynutie tomuto druhu zatiaľ nehrozí. Poľnohospodárstvo a budovanie napájadiel pre dobytok umožňuje papagájovi červenobruchému  rozšíriť sa aj na miesta, v ktorých sa predtým nevyskytoval.

 
   

 Papagáj červenobruchý tmavý, samec.                  Papagáj červenobruchý tmavý, samica.



    

 Papagáj červenobruchý tmavý, samec.                   Papagáj červenobruchý juhoaustrálsky, samec.

Papagáj červenobruchý bol v minulosti vo voliérach chovateľov veľmi vzácnym chovancom a ani v súčasnosti nie je práve najbežnejší. V našich chovoch sa začal početnejšie rozširovať až v 90. rokoch 20. storočia. V európskych chovoch je zastúpený predovšetkým poddruh haemarrhous. Nominátna forma haematogaster je oveľa zriedkavejšia, poddruh narethae je veľmi vzácny  a poddruh pallescens sa v Európe pravdepodobne nikdy nechoval. Dosť často sa však v chovoch stretávame s krížencami medzi nominátnou formou haematogaster a poddruhom haematorrhous.

Ešte pred  pätnástimi rokmi panoval názor, že za úspešného chovateľa austrálskych papagájov možno považovať toho, kto odchováva tento druh. Napriek svojmu nápadnému zjavu, zaujímavému spôsobu života a nenapodobiteľnému správaniu,  nikdy sa nestal príliš populárnym. Dôvodom je jeho veľmi agresívna povaha, vďaka ktorej chovné zariadenie môže obývať iba jediný pár. Traduje sa, že je schopný usmrtiť i papagája kráľovského.

Susedné voliéry by mali byť oddelené buď dvojitým pletivom, alebo stenami z plného materiálu. Druhý variant odporúčam najmä ak chováme viac párov vedľa seba. Vtáky sa vzájomne nenapadajú, ale dokážu sa lepšie stimulovať na hniezdenie. Ja som ich choval v celoročnej voliére, kde rozmery vnútornej záletovej  časti voliéry sú 180 x 0,90 x 200 cm (výška) a vonkajšej výletovej  330 x 0,90 x 220 cm (výška). Vnútorná časť je uzatvárateľná výletovým okienkom, vybavená osvetlením so stmievajúcím zariadením s možnosťou temperovania. Temperovanie je dôležité z dôvodu skorého začiatku hniezdenia (február).

Najdôležitejším faktorom  chovu a odchovu je dokonale harmonizujúci pár. Vtáky je vhodné umiestniť do dvoch samostatných voliér vedľa seba, aby na seba videli a pozorovať ich správanie. Ak sa ku sebe vzájomne približujú, komunikujú spolu a samec sa snaží samicu kŕmiť, môžeme vtáky o niekoľko dní ku sebe vpustiť. Pritom radšej vpustíme samca za samicou, prípadne  oba vtáky do celkom inej voliéry. Samec vtedy zaujíma  vzpriamený postoj, naježí perie na hlave, zodvihne krídla v ramenách, rozprestrie chvost do vejára hlavou robí prudké a hlboké úklony, pričom zobákom často tlčie o bidlo. Veľmi rýchlo pobehuje po bidle, otáča sa a pritom hlasno píska. Samica odpovedá taktiež prudkými úklonmi, avšak zobákom o bidlo nikdy netlčie. Samica sa nesmie samca báť a samec ju nesmie prenasledovať.

Začiatok hniezdenia u papagája červenobruchého spadá na obdobie skorých mesiacov (február, marec). Hoci sú to vtáky odolné voči našej zime, v tomto období odporúčam temperovať vnútornú ubikáciu, aby v nej teplota neklesla pod  +5 °C . Tu umiestňujeme aj hniezdne búdky. U mňa hniezdili v kmeňovej búdke s vnútorným priemerom 25 cm, vysokej 65 cm, s vletovým otvorom o priemere 7 cm.  V súčasnosti však zastávam názor niektorých chovateľov, že  búdky s menším vnútorným priemerom (17 cm) a menším vletovým otvorom (6 cm) sú vhodnejšie. Tu má samička od samca väčší pokoj . Ako podstielka je vhodné práchnivé drevo. Samička znáša 4 – 7 vajec a zahrieva ich sama, podľa literatúry 19 – 20 dní. U mňa však dĺžka inkubácie vychádzala až na 23 dní. Samček ju počas sedenia na znáške pravidelne kŕmi. Mláďatá sa liahnu porastené bielym páperím. Vo veku 7 – 10 dní mláďatá krúžkujem krúžkami o vnútornom priemere 5 mm. Mláďatá sú v prvých dňoch svojho života kŕmené výlučne samicou, neskôr však obidvoma rodičmi. Hniezdo opúšťajú približne vo veku 35 dní. Spočiatku sú dosť ťažkopádne a bezhlavo lietajú, avšak sú rodičmi neustále usmerňované. Samostatne prijímajú potravu už 14 dní po opustení hniezda. Vtedy je vhodné mláďatá od rodičov oddeliť, nakoľko hrozí útok zo strany samca. Najmä mladé samčeky bývajú svojím otcom často prenasledované a je tu veľké riziko ich usmrtenia. Niektoré páry sa rozhodnú hniezdiť po druhýkrát.

Odstavené mláďatá sú veľmi hravé. Neustále sa naháňajú po voliére, váľajú sa po zemi a mladé samce si často nacvičujú svoje bojové umenie. I napriek hurhaju, ktorý pritom narobia, k zraneniam nedôjde. Veľmi rýchlo si zvyknú na svojho chovateľa a prestávajú sa ho báť. K cudzím ľuďom sú však opatrné a túto vlastnosť si zachovajú aj v dospelosti.

 
                                                                                       Osamostatnené mláďatá.

Papagáje červenobruché kŕmime zmesou semien nahého ovsa, žltého, červeného a japonského prosa, lesknice, kardi, pestreca mariánskeho a pásikavej slnečnice. Veľmi milujú senegalské proso v klasoch, obilniny a kukuricu v mliečnej zrelosti, zelené krmivo - stvoly púpavy, hviezdicu prostrednú, mlieč, pastiersku kapsičku, skorocel, jadrá papriky, jablká, hrušky, kvety a bobule čiernej bazy. Počas hniezdenia  je samozrejmosťou vajcová miešanka. Nezabúdajme na grit, sépiovú kosť a čerstvé konáriky na ohryz.

V posledných rokoch možno vidieť u niektorých chovateľov papagáje červenobruché s veľkým podielom červenej farby na bruchu, krídlach i na temene hlavy. Tieto vtáky sú skutočnou pastvou pre oči a sú chovateľmi žiadané.

Text a foto Ľuboš Pavlech

e-mail: lubo.pavlech@gmail.com 

nasledujte nás